Výzva na dopĺňanie tekutín už dávno rezonuje okolo nás. Zistila som, že sa názory odborníkov líšia najmä vo väzbe na určenie minimálneho množstva, ktoré by mal človek v priebehu dňa vypiť. Jedni tvrdia, že je to iba veľmi šikovný marketingový ťah od výrobcov balenej vody, aby mali odbyt. Iní tvrdia, že miera množstva pitnej vody je priamoúmerná jej výdaju. A teda človek pracujúci celý deň na slnku by mal vypiť viac vody ako ten, čo sedí za písacím stolom. Nie som odborník na zdravé množstvo vody v tele. Počula som však aj o chorobe „vyschnutých ľadvín“. To vraj je prejav nedostatočného množstva tekutín v tele. Rozmýšľala som nad krovákmi. Veď oni v tej Afrike asi nemajú prístup k 2-3 litrom pitnej vody denne, čo je množstvo, ktoré sa u nás propaguje. Ale toto je iba na úvod do problému.
Všetci sme sa už stretli s výzvou, aby sme nekupovali balenú vodu. Najzdravšia je vraj z vodovodu. To zase odporúča protistrana balenej vody, teda vodárne. Údajne má voda dodávaná z vodární optimálne parametre pre zdravie človeka. Ďalším argumentom je, že balená voda v PET fľašiach prijíma do seba škodliviny z obalu a to najmä vtedy, ak je na slnku. Priznajme si, že mnohé obchody majú sklady balenej vody vo svojom dvornom trakte, kde na ne svieti slnko. Ktovie, ako dlho ich na slnku obchody skladujú. Menej často, ba skoro vôbec nie je počuť o tom, že ak je to pravda, tak tieto kvalitné parametre dosahuje iba vodovodná voda, ktorá vyteká z kohútika priamo zo zdroja. Neskôr, teda na ceste za spotrebiteľom to už nie je s kvalitou vody také jednoznačné.
Problémom je, že vodovodné siete sa rozvetvujú a koncový spotrebiteľ dostáva vodu dopravovanú cez dlhý, odbočkami husto lemujúci vodovodný rad. A tam je problém. Ak niektorý koncový spotrebiteľ odíde na dlhšiu dobu, v jeho vodovodnej vetve zostane stáť voda, ktorá sa nevypúšťa. A tak sa tam pomaly kazí. Viete si predstaviť, že by ste pili dvojtýždennú vodu? A predsa je to tak. Ak máte suseda, ktorý odišiel za prácou do zahraničia a doma sa objaví jedenkrát za polrok, máte sa na čo tešiť.
Najlepšie sa majú obyvatelia bytoviek. Tam je vždy niekto, kto vodu používa a teda aj vypúšťa. Horšie je to s rodinnými domami. V novovznikajúcich satelitoch rodinných domov sa veľakrát nájdu majitelia, ktorí cez pracovné dni bývajú na inom mieste, spravidla v mieste pracoviska, a cez víkend vo svojom novom dome. Rovnako sú aj takí majitelia, ktorí postavia dom a ihneď ho ponúknu na predaj. Niekedy to trvá aj viac ako rok, kým sa dom predá. A voda vo vodovodnom rozvode stojí a pomaly sa kazí.
Lepšie na tom nie sú ani obce, kde majú ľudia vodovodnú vodu a súčasne aj studne. V rámci šetrenia si „prepnú“ vodu na svoj studničný zdroj. A tak sa voda z vodovodu, ktorá je neporovnateľne drahšia, lebo v cene je aj stočné, neuprednostňuje pred vodou zo studne. Vo vodovode sa voda kazí. Vodárne to riešia tak – aspoň u nás – že urobia „prieplach vodovodného potrubia“ v určitom úseku , spravidla tam, kde sa niekto sťažuje na zápach alebo zmenu farby vody vytekajúcej z vodovodného kohútika.
O probléme so zhrdzavenými a nevyhovujúcimi vodovodnými rozvodmi radšej pomlčím. Viete že za socíku bol urobený v niektorej obci na Slovensku experiment s vodovodným potrubím vyrobeným zo skla? Vraj to stále funguje a náhradné sklenené rúry majú ešte na 30 rokov odložené na obecnom úrade. Tam problém so zhrdzaveným potrubím nemajú a dlho ani nebudú mať. My ostatní sa zrejme vzhľadom na nákladnosť a dlhodobosť investície do výmeny vodovodného potrubia nedožijeme.
Zaujímavosťou je, že nás vyzývajú na šetrenie vody. Ale vodári nie sú tým nadšení. Podľa nich by sa pitná voda mala čerpať v čo najväčšom množstve, aby odtekala z potrubia a tým si zachovala aspoň akú – takú kvalitu. A tak sa pýtam. Šetriť si peniaze a kaziť susedom pitnú vodu? Koľko a ktorej vody je treba denne vypiť? Ako to tí krováci robia?