Ak si predstavím, ako sa pripravujem na oslavu, tak je to riadna fuška. Nakúpiť a pripraviť pohostenie, potom upraviť miesto oslavy a nakoniec aj seba. Je to jedno, či hovorím o svadbe, promócii, alebo životnom jubileu. V rámci prípravy pohostenia musím najprv rozhodnúť, čo budem podávať, potom ísť na nákup. V rámci organizácie musím vopred myslieť na miesto uskladnenia nákupu, napr. „nafúknuť“ chladničku na čo najväčší rozmer, alebo požiadať suseda o chladničkovú výpomoc. Potom musím rezervovať miestnosť a pripraviť program, pripraviť výzdobu podľa druhu príležitosti, pričom nesmiem zabudnúť na zasadací poriadok a možnosť parkovania hostí. Asi neprídu sa skladacej kolobežke. Nesmiem zabudnúť ani na slávnostné oblečenie všetkých rodinných príslušníkov vrátane mňa a vopred ich poučiť o zdvorilom správaní voči všetkým hosťom,, aby nás po skončení oslavy neohovorili. Aby sme boli príjemnou spomienkou na prežitý deň s nami.
Ak by som sa chcela správať podľa pána Matoviča, tak by to vyzeralo takto: Zabezpečila by som hot-dog s pivom a nechala vyrobiť rovnaké uniformy pre všetkých hostí. Všetkých prítomných by som upozornila na vysokú nekvalitu podávaných jedál a nápojov, pričom by som nezabudla pripomenúť, že je to u hostiteľa bežným štandardom. Potom by som zaplatila umelecké vystúpenie a výzdobu miesta rôznymi transparentami, ktoré by poukazovali na to, že hostiteľ je podvodník a vôbec, neseriózny človek. V rámci oslavy by som vystúpila s názorom, že oslavovať iba svadbu, promóciu alebo životné jubileum bez kritiky a ohovárania organizátora je hlúposť. Pritom by som poukázala na to, že miestnosť, ktorú som vybrala na oslavu nie je nedostatočne vyzdobená, program je nanič, lebo v ňom vystupujú iba ľudoví muzikanti a na záver stretnutia by som účastníkov vyzvala, aby uniformu, ktorú som im rozdala, nosili aj pri iných príležitostiach a tým poukázali na to, aký je hostiteľ nanič.
To je obraz, ktorý prináša o Slovensku do celej Európy pán Matovič. Napriek tomu, že ho zo všetkých strán prosili a upozorňovali, aby vydržal, pokiaľ máme na krku predsedovanie Európskej komisie a potom nech si tajtrlíkuje koľko chce, on sa nevzdáva. Ani politickí predstavitelia vrátane prezidenta a ani cirkevní predstavitelia ho nepresvedčili, že by sa mal správať ako hostiteľ, ku ktorému sa každý veľmi rád vráti. On a niekoľko ďalších chamtivých ľudí, ktorým sa na stretnutie s ním oplatí prísť, aby sa zadarmo najedli a získali zadarmo tričko sa snažia o to, aby obyvatelia EÚ videli, aké je Slovensko. Aj so všetkými negatívami.
Ak si tento pán myslí, že existuje sila, ktorá by v súčasnej situácii vymenila ministra, keď sa všetci ministri osobitne pripravovali na úlohy vyplývajúce z predsedníctva, tak je na omyle. Kde si myslí, že zvesíme z klinca adekvátnu náhradu jazykovo a odborne zdatnú?
Predmetom tohto príspevku nebolo špekulovať o tom, či treba alebo netreba odvolať ministra, ale to, ako sa dokáže správať opozičná strana. Mali by si vziať príklad z Brazílie, ktorá napriek ekonomickým problémom a nejakým nedostatkom dokázala zorganizovať olympriádu na celkom slušnej úrovni. Snažila sa čo najrýchlejšie odstrániť nedostatky, ktoré vznikli na začiatku a nezložila ruky s tým, že „nech vidí celý svet aké sú u nás negatíva“.
Vrcholom tohto cirkusu bolo, že pán Matovič nevynechal ani taký štátny sviatok, akým bolo SNP. V čom sa líši od inej opozičnej strany, ktorá tiež prezentovala „svojský názor na SNP“?
Pán Matovič by si mal konečne uvedomiť, že účastníci jeho organizovaného „odhaľovania, aké je Slovensko nečestné“ chodia okolo, na chvíľu sa pristavia a vypočujú si hudobnú produkciu. Potom odídu. Chcela by som, aby publicisti zverejnili počet tých tvrdých zástancov opozičníkov a oddelili ich od náhodných okoloidúcich. Mimochodom, uráža ma, že je niekto, kto štát v ktorom žijem očierňuje pred zahraničnými hosťami.. Som jediný lokálpatriot?