Tak to vidím ja.

Život prináša situácie, pri riešení ktorých najprv otvoríme internet a snažíme sa nájsť riešenie, ktoré by nám najviac vyhovovalo. Veď na to je internet. Pri mojich potulkách internetom som sa stretla s informáciami z ktorých som zistila, , že iné je napísané a iné je pravda. Niekedy vôbec nie je pravda, niekedy je iba čiastočná. Už dávno tvrdím, že neplatí to staré príslovie „Co je psáno, to je dáno“. A tiež ma hnevá, že sa napíše „A“ a nenapíše sa k tomu „B“. Toto sú moje osobné skúsenosti:

Prvý príklad. V lete sa najčastejšie pozerám, aké bude počasie. Vyhľadávam si viaceré zdroje, aby sa predpoveď čo najviac priblížila realite, a rozhodujem sa pre priemer predpovedí. Prekvapuje ma, že jeden zdroj uvádza, že bude dnes slnečno a 33 stupňov, pričom pri hodinovej predpovedi z toho istého zdroja je uvedené že bude 32 stupňov a zamračené. Tak teraz neviem. Bude dnes slnečno, alebo zamračené? Veď obidve informácie sú z jedného zdroja.

Druhý príklad. Objednala som si zájazd s odchodom v ranných hodinách.  Nie v nočných hodinách ani v skorých ranných hodinách, ako to uvádzajú iné cestovky. V pokynoch, ktoré som dostala týždeň pred zájazdom bola hodina nástupu na zájazd uvedená o 02,00 hod s pokynom, aby sme sa dostavili 10 min. pred odchodom. Sú 2 hod v noci ranná hodina?

Tretí príklad. Kúpila som si nový mobil, minuloročný model, teraz propagovaný Huawey. Má dokonca čip na skenovanie odtlačku prsta a iné vymoženosti, ale to, že software nevie čítať USB kľúč, to nie je súčasťou informácií o tomto modeli. Výhoda USB kľúča je pre užívateľov zrejmá a netreba ju vysvetľovať.

A mohla by som pokračovať ďalej. Či sa to týka liečivých čajov alebo škodlivosti potravín, alebo iných oblastí vrátane politiky. Keď tak čítam niektoré reakcie, ktoré zverejňujú rozhorčení autori, musím sa, vzhľadom na moje vlastné skúsenosti so zverejňovanými informáciami iba pousmiať. Ich prispievatelia iba plnia mediálne sny novinárov o množstve čítaní ich článkov, ktoré sú možno pravdivé, možno sčasti pravdivé a možno úplný výmysel, napríklad bulváru o hercoch. A koľko klikov na ich článok, toľko plusových hodnotení majú od šéfa.

Preto vítam prvé lastovičky, ktoré sa snažia do školskej výučby zaradiť aj spôsob, ako eliminovať správy, ktoré sú nepravdivé, alebo ktoré sú účelové. Škoda, že sa tá výučba nebude robiť aj pre  vekové ročníky, ktoré majú základnú školu za sebou. Odbúral by sa stres, ktorý predchádza rozčuľovaniu na diskusných stránkach elektronickej komunikácie. Dúfam, že príprava tohto typu vzdelávania v našom školstve nepotrvá tak dlho ako pripravovaná školská reforma.